Mestisko bolo farskou obcou, o čom svedčí aj zmienka v knihe Kresťanstvo na území Košického arcibiskupstva. Farskou obcou v roku 1691 bolo Mestisko, kde kostol Narodenia Panny Márie a jeho oltáre boli zničené. Napriek tomu tu pôsobil katolícky plebán Július Sulei (Szulej), ktorý dochádzal aj do filiálneho murovaného Kostola sv. Mikuláša v Stročíne a do dreveného Kostola sv. Martina v Du-plíne?. Z tohto dokumentu môžeme jasne poukázať na to, že Mestisko bolo farskou obcou, pod ktorú patrili filiálky Stročín a Duplín. V Mestisku sa v tom čase nachádzal drevený kostolík. Farská budova bola zopár metrov južne od kostola. Farnosť pravdepodobne vydržiaval majiteľ majera (sídlil v dedine) ako vlastník pôdy a lesov, pretože obyvatelia boli veľmi chudobní. Zaujímavosťou je, že v rokoch 1591 až 1620, boli katolíci v Mestisku prinútený zemepánom prestúpiť k protestantom (luteránom), aj s kostolom. Za Rákocziho povstania v roku 1703 ? 1711 bol kostol i fara vypálené kuruckým vojskom. Pravdepodobne si veriaci svojpomocne opravili drevený kostol (nevedno či sa v ňom slúžili bohoslužby), o čom svedčí zvon z roku 1791 a socha Panny Márie, ktoré sa zachovali až do dnes a boli vraj prenesené z dreveného do nového murovaného kostola. Občania neboli schopní postaviť novú faru, preto sa farnosť presťahovala do obce Radoma r. 1750 a Mestisko sa stalo filiálkou.

K stavbe terajšieho kostola občania pristúpili až v roku 1800. 43 rokov trvalo predkom, kým vybudovali nový kostol z kameňa a tehál. Tento kostol bol vysvätený 8. septembra 1843 na sviatok Narodenia Panny Márie. Je to klasicistická stavba s retardovanými prvkami baroka. Kostol posvätil farár Adam Kvartek.

Od 1. januára 1997 sa filiálka Mestisko pričleňuje dekrétom 1445/97, vydaným Arcibiskupským úradom v Košiciach, k farnosti Svidník.

Farnosť Svidník bola zriadená 1. júla 1990, dekrétom 854/90. vydaným Arcibiskupským úradom v Košiciach.